Pred pár dňami som robila rozhovor do @mama_a_ja o tom, ako zostať sama sebou, skĺbiť výchovu, podnikanie a stále si pri tom nájsť čas na seba, na selfcare. Hovorila som, aké je dôležité nájsť správne “zdroje”, dokázať sa vnútorne vyživiť, postarať sa o seba, pretože jedine vtedy sa vieme starať o tých okolo seba. Pre niekoho je to šport, umenie, knihy, pre iných kultúra, gastronómia.
Potom prišla otázka, ako zároveň budovať v deťoch zdravé sebavedomie. Čo to vlastne sebavedomie je? Aký je rozdiel medzi arogantným nadradeným sebavedomím a rešpektujúcim - pokorným? Neplánovala ani nepripravovala som si odpovede, ale počas rozhovoru som zo seba dostala myšlienku, ktorú som síce mala v sebe, ale nikdy som ju nemala slovne zadefinovanú. “Sebavedomie nie je vedieť, že som lepší ako ostatní. Sebavedomie je vedieť, že som iný ako ostatní.”
Každý je jedinečný, unikátny, iný. Keď prijmeme a pochopíme svoju jedinečnosť, dokážeme vidieť aj iných ľudí okolo seba ako výnimočných. A práve v tom je nádherná mozaika a pestrosť tohto sveta. V unikátnosti každého z nás a ako sa zároveň dopĺňame.
Spoznávať svoje obdarovania a talenty je ťažká cesta, ale osvedčilo sa mi “skúšať”. Skúšať, čo ma baví, kde mám svoje flow, kde strácam pojem o čase. V posledných mesiacoch si uvedomujem, že pre mňa je to písanie. Preto mám dnes stretnutie v polygrafickom štúdiu ku knihe, na ktorej pracujem. Keď spoznávame svoje dary, inšpirujeme aj naše okolie a naše deti k tomu aby objavovali svoj talent. A tento obraz maľovala moja dcéra.
Majte krásne dni, v ktorých nájdete jedinečnosť seba aj iných.
Miška