“NEVOLAJTE MA KUCHÁRKA”
Dnes sa to znova stalo. Za chrbtom som začula “to je tá kuchárka”. Nemám to rada.
Vyštudovala som teológiu, ale nie som farárka. Milujem variť a takmer som vyhrala Masterchef, ale nebude zo mňa kuchárka. Založila som sieť kaviarní a výrobu koláčikov, ale nie som cukrárka. Aspoň sa tak zďaleka necítim. Milujem stáť za kávovarom a kresliť do espressa, ale nie som baristka.
Na farárku som príliš liberálna, na kuchárku príliš jemnocitná a na cukrárku mi chýba trpezlivosť. Rozvod na krku, nikdy som nerobila knedľu a odpaľované cesto mi vždy spľasne. Necítim sa ani na jednu z nich.
Hľadám sa a bol to najťažší, ale zároveň najbohatší rok v mojom živote. Zistila som konečne, čo chcem a hlavne čo nechcem. Kto som, ale hlavne, kto nie som. Čo si zaslúžim, ale hlavne čo si nezaslúžim. Začala som písať a neskutočne ma to baví. Mamina spomína, že ako malé dievčatko som chcela byt spisovateľka. Ešte na škole ma neskutočne bavili eseje a slohy, od 15 rokov som písala prvé básničky a skladala piesne. Možno to ostane v rovine hobby, ale nateraz ma to napĺňa. Pri písaní strácam pojem o čase a celý svet, je zrazu len môj. A keď sa to niekoho dotkne, ešte lepšie.
Posledné mesiace premýšľam, kto vlastne som a čo chcem, od seba, od života. Jednoznačne viem, čo nechcem. Prešla som si osobným prerodom a uvedomila si, že mnoho z veci ktoré som robila som robila len preto, že to bolo zaužívané, jednoduchšie, že som musela, lebo to tak jednoducho bolo alebo sa mi nechcelo hľadať zmenu. Alebo som veľa vecí nerobila, veď “čo by ľudia povedali” -ako som písala minule. Ale nikdy nie je neskoro začať odznova, v súkromnom ani pracovnom živote.
Píšem teda nový príbeh. Niekedy je to dráma, často sci-fi, občas mám pocit, že je to skôr horor či komédia. Ale je len môj. Môjho vlastného života. Scenáre máme vždy vo svojich rukách. Čo bude ďalej, ukáže život. Nepozerám roky, ale kroky dopredu. Dobre je to, ako je to. Tu a teraz. Prekážky si vytvárame len vo vlastnej hlave. Nebojte sa snívať.